Slovensky  Turecké veľkomesto  
Slovensky
Turecké veľkomesto

Turecké veľkomesto

Väčšina návštevníkov Turecka pristane na jednom z medzinárodých letísk v Istanbule, Ankare alebo Izmíre. Všetky tri mestá sú poznamenané ich jedinečnou históruou a nie náhodou sa stali veľkými centrami. Po vyhlásení Tureckej republiky po I. sv. Vojne sa rozvinuli ako predučené centrá rastu spoločenského a hospodárskeho života. Okrem toho, že sa tieto centrá stali priemyselnými a obchodnými strediskami, sú taktiež tradičnými vzdelanosti s vynikajúcimi univerzitami, divadlai, konzervatóriami, koncertnými a školami. Umelci, herci, novinári, básníci a spisovatelia posedávajú v ich obľúbených krčmách. Miektorí z dnečných mladých ľudí diskutujú v kaviarnach a prednáškových sieňach o alternatívach budúcnosti svojej krajiny. Intelektuáli prestali ohnivo diskutovať ich revolučné názory, ako tou bývalo v 60-tych rokoch, oveľa radšej teraz výdatne pretriasajú nad vínom a vodkou klasickú otázku "Čo by bolo, keby ....". Mládež si užíva ovocie modernej doby v atraktívnych obchodoch a diskotékach. Tureckí intelektuáli muži ako i ženy, majú veľa spoločného so seberovnými na celom svete. Sú prístupní, tolerantní, zcestovaní, hovoria najmenej jedným svetovým jazykom, sú vždy pripravení obhajovať svoje názory a môžu byť Vašimi nápaditými a veselými partnermi na cestách. Mali by ste však vedieť, že hlboko vo svojich srdciach uchovávajú hodnoty spoločné pre všetkých Turkov, keď ide o rodinnú súdržnosť vlasti a spoločnosti, pohostinnosť, zmysel pre čestné jednanie a pešpekt k tradíciám. 

Návštevníkovi sa okrem mnohých múzeí a slávnych historických a prírodných pamiatok ponäka i atraktívny nočný život a možnosti nákupu strieborných a medených predmetov, zlatých šperkov a kobercov. To všetko zatieňuje Istanbul, ktorý je ale dôkladnejšie opísaný na inom mieste. Veľké mestá sú výbornou príležitosťou k tomu, aby ste vychutnali všetky delikatesy a zvláštnosti tureckej kuchyne.Výborné reštaurácie s osvedčenou tradíciou sú k Vaším službám. Mali by ste však vedieť, že turecká hostina s rodinou a pritaľmi môže trvať štyri alebo päť hodin. Vychutnáva sa bohatý výber studených predjedál, nasledovaný teplým hlavným jedlom. Rozhovor pri stole väčšinou začína vyslovene povznesenou nádadou a väčšinou končí recitáciou mystických veršov a pripomínaním starých dobrých časov (k čomu nevyhnutne prispieva i národný nápoj "Raki"!). Vkaždom prípade si vyhraďte čas pre návštevu nejakej dobrej tureckej reštaurácie. Určite to nebudete ľutovať. Turecká kuchyňa je v jej pestrosti, chuti a svojráznosti v každom ohľade porovnateľná s francúzskou či čínskou. Typické turecké veľkomesto sa skaladá zo starého mesta, nového mesta poprípade satelitných mestských častí, organicky rastúcich osídlení na perifírii. Väčšina návštevníkov dáva prednosť prieskumustarého mesta, prehliadke zbytkov starého hradu a opevnení, potulkám po úzkych uličkách, z ktorej je každá vyhradená určitému remeslu, či cechu - medorytcom, klobučníkom a obuvníkom, krajčírom, obchodníkom s korením a nástrojmi, košikárom a metlárom...

Oh Belehradu až po Damašek boli veľké mestá osmanskej ríše rozdelené do stvrtí, v ktorých žili a pracovali rozličné spoločenské skupiny. Tieto štvrte boli spolu voľne prepojené mestskými vodovodmi, požiarnikmi, policajtami, verejnou správou a pod. V strede starého mesta sa v minulosti schádzali mešťania v bezprostrednej blízkosti správnych a spoločenských budov a mešít, starali sa o svoje záležitosti alebo posedávali v kaviarňach, tešili sa bezpečnosti a slobode svojho štátu a komentovali politické a iné udalosti.Ešte aj dnes je možné nájsť kostoly a synagógy, mešity a misijiné školy bok po boku centrách starých miest. Väčšina turistov sa vyhýba moderným mestkým štvrtiam s ich, na celom svete rovnaka vyzerajúcimi výškovými budovami, luxusnými obchodmi, pizzeriami a pod. Budovanie veľkých obytných blokov okrem toho prinieslo do života Turkov výrazné zmeny. Susedské vzťahy, udržované z domu do domu, sa dnes obmedzujú na vzťahy z bytu do bytu. Malé jedno- až trojposchodové domky, postavené v záhradkách, museli uvoľniť miesto veľkým obytným budovám, do ktorých sa často nasťahuje dvanásť alebo viac rodín. Problémy, vznikajúce z nákladov na spoločné kúrenie alebo údržbu vyvolávajú často vážne nezhody. Len v priebehu troch desaťročí vznikol veľmi komplikovaný model bývania, preéspikovaný zákonmi, pravidlami a správnymi opatreniami. Život v obytnčh komunitách sa stal témou mnohých kabaretných scénok a televiznych seriálov. Staré turecké príslovie "Než si kúpiš dom, kúp si susedov" je oveľa aktuálnejšie, než tomu bolo v minulosti. Sčasti skutočne nádherné výškovébudovy, niektoré s trávnatouplochou, lemujú ulice, naplnené chaotickou činorodosťou. Nemyslite si ale, že chaos z ulice dosahuje až do súkromia domácnosti. Turecký domov je vždy uprataný a bez škvrnky čistý (to vrátane izieb dospievajúcich detí!).

Okrem mnohých malých obchodov v prízemiachobytných domov sa skoro v každej štvrti koná každotýždenný trh. Ak na podobný trh počas svojích potuliek mestom narazíte - nechajte si naň trošku času. Prejdite sa po "bazári" a nechajte sa zlákať prekypujú cou ponukou. Po návšteve tureckého týždennéhotrhu sa Vám budú zdať všetky ostatné trhy ako malé butiky. V každom prípade musíte ochutnať chuť ovocia. To chutí ešte stále tak, ako chutilo predtým, než sa zaviedlo dobrodenie civilizácie, čiže genetická technika. Obyvatelia domkov na periférii "postavených cez noc" (tiež nazývané dedinské mestá) tvoria asi 60% všetkého mestského obyvaseteľstva. Ĺudia, ktorí tu žijú, upierajä svoje nádeje ku zlepšeniu svojich životných podmienok tým, že sa presunuli z vidieka do mesta. Tieto osídlenia ale nesmú byť v žiadnom prípade porovnané so "slums" v Amerike alebo "barrios" v južnej Afrike. Turecké periférie sú dôkazom geniality ľudí, ktorí sa v zemi, ktorá súťaží o vstup do elitného klubu západných priemyselných zemí a vykazuje jeden z najvyšších prírastkov urbanizácie, pokúšajú nájsť miesto na byvanie. Die väčšinou o veľké rodiny, v ktorých sa kádý z jej členov venuje najakej činnosti. I keď tieto bydliská nie sú stopercentne pripojené na siete mestskej infraštruktúry, majú skoro všetky elektrinu a obligátnu televíznu anténu na streche. Nie sú však poznačené chudobou a beznádejnosťou, naopak, vôľou o vzostup. 

A okrem toho ležia v protiklade k modernému mestskému osídleniu ešte stále v zelených záhradách s množstvom stromov.

Nechajte ma ukončiť túto kapitolu konštatovaním, že turecké veľkomesto je po zotmení výrazne bezpečnejšie ako niektoré iné mestá západnej hemisféry.








Alle Informationen sind ohne Gewähr!!

Site Hosted by Trade Information Center Ltd.(UK)